ýročná správa OS Ružomberok za rok 2019

Tento rok sme si na dolnom Liptove pripomenuli hneď niekoľko významných udalostí. Desať rokov pred vznikom Slovenskej speleologickej spoločnosti už na dolnom Liptove dávno funguje priekopnícka skupina, ktorá 14. 12. 1939 objavuje horný vchod a vrchné horizonty Liskovskej jaskyne.

V roku 1969 ďalšia generácia na jaskyniarskom týždni v Brestovej podáva prihlášku Oblastnej skupiny Ružomberok do novodobej SSS. Tento rok je to teda 50 rokov, čo naša skupina operuje v oblasti Liptova. Pri tejto príležitosti sme odhalili pri hornom vchode Liskovskej jaskyne symbolickú tabuľu. Prešli sme Liskovskú jaskyňu a vo veľkom štýle započali oslavy 50 rokov jaskyniarskej skupiny v Ružomberku a 80-te výročie jaskyniarstva na dolnom Liptove. Ako inak a kde inde ako v jaskyni, v ktorej to všetko začalo. Niektorí v dobrej nálade osobne a ďalší moderne on-line cez mobilný videokonferenčný telemost.

Rok 2019 sa niesol aj v niekoľkých významných udalostiach. Jaskyniarska skupina a jej vedenie bolo zapísané do registra neziskových organizácii SR a občianskemu združeniu bola aktivovaná elektronická schránka na ústrednom portáli verejnej správy Slovensko.sk

Po agregáte Honda bola zakúpená akumulátorová vŕtačka Milwaukee a niekoľko kusov drobného technického vybavenia. Prebehla rekonštrukcia jaskyniarskej búdy v Liskovej, ktorá bola opatrená ochranným náterom. Aktualizovali sme našu web stránku a priebežne sme publikovali svoju činnosť na sociálnych sieťach. Aj takto sme sa prezentovali po celom speleologickom svete.

V priebehu roka 2019 bola na akciách vždy dobrá nálada. Tieto akcie vznikli vo voľnom čase pre radosť a vždy na neziskovej báze. Pri akciách v teréne nás neustále fotili fotopasce čo zabezpečilo, že sme stretli vždy poľovníkov, drevorubačov a urbárnikov. Nadviazali sme kopu nových pozitívnych kontaktov a podporovateľov. Podrobným prieskumom sme získali v teréne Liptova vysoký prehľad o krasových útvaroch o ktorých nikto nevie alebo sa ich na základe rôznych legiend snaží veľa ľudí neúspešne nájsť. Celkom sme uskutočnili 168 akcií, čo našu skupinu opäť radí medzi k najaktívnejším skupinám v Slovenskej speleologickej spoločnosti.

Uskutočnili sme mnoho neuveriteľne zaujímavých akcií a celkovo treba hodnotiť aktivitu členov vysoko pozitívne. Definitívne sa tak utriasla partia aktívnych a vysoko zohratých ľudí, ktorých jaskyniarstvo reálne zaujíma. Namiesto bezvýsledného prechádzania po exkurziách aj reálne kopú a objavujú. To sa odzrkadlilo aj na aktivite a celkových výsledkoch. Hlavne organizovaním akcií, na ktoré netreba ľudí volať, ale členovia prídu sami od seba, lebo ich to baví. Každým jedným prieskumom za akéhokoľvek počasia idú zase pre svoju radosť trocha po-objaviť kus neznámeho podzemného sveta. Klubová skupina na sieti Viber neustále žije a členovia sa na nej on-line informujú o priebehu konania akcií. Tento rok sme spustili klubovú stránku na sociálnej sieti Instagram a uzavretú podskupinu na Facebooku. Výsledky činnosti zaujímavejších akcií sme verejne prezentovali na v časopise Jaskyne a hory, na facebooku, rôznych blogoch a záujmových fórach. Naše aktivity pri pracovnej akcii na Salatíne v Nízkych Tatrách takto on-line sledovali a fandili desaťtisíce jaskyniarov po celom svete.

Vyhodnotením rôznych štatistík sa ukázalo ako táto naša činnosť ľudí skutočne (ne)zaujíma. To, že turisti objavili novú jaskyňu zaujímalo na sieti len niekoľko desiatok ľudí. No to, že sme pri vyvieračke našli obrovské polmetrové huby nás zavalilo tisíckami likeov a stovkami komentárov.

Rok 2019 bol teda bohatý na akcie a tak aspoň v skratke spomenieme tie najzaujímavejšie:

Začneme v Liskovskej jaskyni, kde došlo k opätovnému prehodnoteniu možných perspektív. Na povrchu bol preskúmaný terén a možné výduchy. V podzemí sme opäť podrobne sa revízne preskúmali Východný koniec, Malý labyrint, Camberove, Partizánske, Pieskové, Zanvitove chodby. Na mnohých miestach sme skúšobne kopali a hľadali novú cestu smerom na Camberove chodby. Ďalej sme to skúšali v jaskyni v Mníchu v koncovom závale. No nakoniec sme sa dohodli nekopať na viacerých pracoviskách naraz, ale sústrediť sa cielene na jednu konkrétnu lokalitu. Vybrali sme tú najperspektívnejšiu a na nej sme sa rozhodli v roku 2019 sústavne zapracovať. Bola vybratá sonda na Liskovskej Krížovej ceste, ktorá bola už otvorená v roku 2012. Občasnými akciami tu bolo vykopané za sedem rokov tri metre. V priebehu roka 2019 sme sa tu na 58 akciách dostali o 24 metrov ďalej a zahĺbili sme sa o 12 m. Postupne sme tu riešili a celkom úspešne zápasili rôznymi sondážnymi problémami. Z pôvodne odtopeného miesta sa otvorila chodba so šialeným prievanom. Nezmenili sa však ostatné prievany. Prievan v Hornom vchode a Camberovej sonde zostal nezmenený. Jedná sa tak o úplne samostatnú vetvu jaskyne a určite celkom významný historický míľnik pri prieskume Liskovskej jaskyne. Materiál sme haldovali podľa pokynov štátnej ochrany prírody a ukladali sme ho citlivo v záreze skalného terénu.

V Nízkych Tatrách sme ďalej preskúmali masív Bzdovej popod vrchol Zvolena a Fedorku popod Prašivú. Tu sme zamerali dve menšie jaskyne. Najzaujímavejší tu však bol nález starých banských kameňov. Vymedzujú hranice banského dobývacieho priestoru v roku 1753. Je to kus našej histórie, keď 40 rokov po smrti Jánošíka a 23 rokov pred vznikom USA tu do skál vyznačili banský dobývací priestor. Prevádzali sme aj rozsiahly prieskum vyhodnotenia Lidarových dát, ktoré zobrazovali prepadliny a iné zaujímavosti v masíve Červenej Magury, Tichého a v Hučiakoch. Popri tomto výskume bola zameraná poloha Lenkinej jaskyne a Diery v Repisku pri Liptovskej Osade. Reagovali sme aj na aktuálnu situáciu ohľadom banského prievalu vôd pri povodniach v Krížskej doline pod Chabencom. V súvislosti s týmto sme podrobne zamerali aj zamorenú bifurkáciu potoka Križianka pri Lazisku.
Na Malom Salatíne pokračoval pokus o zameranie závrtu, o ktorom sme už veľa počuli, ale nikto ho nedokáže opätovne nájsť. Dve akcie sme ho hľadali, ale neúspešne. Na novom podrobnom Lidarovom snímku ho však už vidno. V prostredí totálnej divočiny, kde vyzerá všetko naokolo rovnako ho už stáť budúci rok poľahky nájdeme. V polovici júna sa zorganizovala každoročná veľká akcia do Fričovských skál pod Salatínom. Tento rok sa niesla v znamení festivalu antiPohoda. Bivak bol v Zbojníckej jaskyni. V jaskyni sme mali prvý krát cez agregát natiahnutú elektriku, prístup do sveta cez internet a vlastný bar. Pri takejto silnej odhodlanej podpore sa v Sliačanskej jaskyni podarilo navŕtať 43 dier. Pavol Jurečka sa striedal s Radom Belkom. Ostatní zabezpečovali transport materiálu a technickú podporu. Nakoniec sa nám úspešne podarilo prekonať zasintrenie v spodnej časti sifónu na ktorej sme celé roky pracovali. Podvečer už Rado Belko mladší naliezol do priestoru za sifónom. Po akcii sme ešte digitálne zamerali jaskyňu v Salatíne č.2.

V Chočských vrchoch sme v roku 2017 pri mrazoch našli jaskyňu v Pravnáči. Toto leto sme ju podrobne preskúmali a zamerali. V konci Lúčanskej doliny pod vrcholom Ostroňa sme našli menšiu jaskyňu, ktorú sme zdokumentovali a zamerali. Zamerali sa aj dve menšie diery v Prednom Choči s označením DPCH (Diera Predný Choč) č. 1,2 a 3. V rámci poznávania historického podzemia sme zdokumentovali aj podzemný bunker protivzdušnej ochrany po Sovietskej armáde medzi Liskovou a Turíkom. Exkurzne sme navštívili diaľničný tunel Čebrať do hĺbky 1600 metrov v rámci výstavby diaľnice D1.

Vo Veľkej Fatre sme našli menšiu jaskyňu na Nižnej Židovej v Čutkovskej doline. V masíve Sidorova pri Maline Brde sme našli jaskyňu nad Gejdákom č.2. S krasových zaujímavostí bolo významné nájdenie a zameranie skalného okna pri Studničnej v Šípskej Fatre. Oproti sme objavili a zamerali stratenú Jánošíkovú dieru. Najzaujímavejšie jaskyne sme však našli v doline Bystrô. V dolinke Mlynová sme zamerali tri nové jaskyne. Najvýznamnejšia je jaskyňa Mlynica, ktorú tvorí pekná riečna chodba a končí oknom v skalnom útese. Jaskyňa pod Červeným Grúňom je v zime využívaná zrejme, ako medvedí brloh. Keď spomíname zaujímavé lokality, tak nemôžeme obísť tú pod Rakytovom na prielome Teplého potoka. Teplý potok v Teplej doline tu prerezal 100 metrov hlboký krasový kaňon. Ak sa na to pozeráme s hydrologického hľadiska, tak to čo je Jaskyňa Vyvieranie v Demänovskej doline pre horný Liptov je zas Teplá dolina pre dolný Liptov. Nachádza sa tu vyvieračka zachytená do vodovodu zásobujúceho celé mesto Ružomberok s kapacitou pre 40 000 ľudí. Celý potok je zachytený z neznámeho podzemia do potrubia. Asi si viete v duchu predstaviť aké podzemie tu vo vápencoch môže prechádzať. Málokto vie, že aj tam sú známe menšie zaujímavé krasové jaskyne. Tú najzaujímavejšiu však našiel Lukáš Húšťava vo forme nenápadného malého otvoru a za balvanom pokračovala voľne ďalej. Prieskumom sme zistili, že jaskyňa bola umelo založená kameňmi a strmo do zeme klesá zafúkanými listami. Ďalej však pokračuje krásne vymodelovaná riečna chodba.

Plošné zameranie prameňov na Dolnom Liptove

Keďže väčšina polôh jaskýň už bola databázovo zaradená, naďalej pokračujeme v zameriavaní krasových objektov a zavádzame do speleológie nové progresívne metódy spracovania digitálnych priestorových informácií. V roku 2019 sme popri akciách pokračovali v priestorovom meraní vyvieračiek a prameňov, ktoré sú vlastne prirodzeným vyústením podzemných priestorov a tvoria tak v krase dôležitú štruktúru. Ku koncu roka sú zamerané všetky údolné pramene na Liptove. Všetky vyvieračky až po poľné pramene od Demänovskej doliny po Kraľovany majú zameranú svoju polohu. A to nielen niekde, ale úplne plošne. Jedna sa o stovky zameraných priestorových bodov aktívnej a občasnej hydrológie na Liptove, ktoré tiež mapujú rozsah našej aktivity. Prešli sme dolinu po doline, kde by sa normálne nikto nevyberie. A práve tam sme našli tie najzaujímavejšie veci, ktoré nám priniesli priestorový prehľad o teréne, ako málokomu pred nami. Zamerané boli aj všetky prepadliská a ponory, ktoré neskôr budú napríklad označovať čas priebehu farbenia tokov.

Žijeme vo vysoko progresívnej digitálnej dobe. V tejto dobe je dostupné veľké množstvo priestorových informácií, ktoré treba užitočne spracovať. To si vyžaduje si moderný prístup aj v dobrovoľnej speleológii. V čase písania tejto výročnej správy sa začínajú dvadsiate roky 21. storočia a niektorí aj vysokoškolskí vzdelaní ľudia v tejto dobe stále žijú v nejakej inej paralelnej realite alebo kvantovo zakrivenom časopriestore. Bez kúska prehľadu často považujú všetkých ľudí za hlupákov a to aj bez akejkoľvek dávky sebareflexie. Potom sa stáva, že v dnešnej dobe otvorených dát, miliónov denných zápisov služby Strava, detailných ortofoto snímok, podrobných Lidarov pri ktorých vidno aj poukladané kamene okolo dier, podrobných katastrálnych informácií a pokročilej digitalizácii tlačovín si ochranu jaskýň stále prestavujú ich utajovaním.
Všetky tie dáta samozrejme nie sú tajné a ich meranie je pri speleologickej praxi vo svete bežné. Väčšina jaskýň je zdokumentovaná publikačne, neskôr boli články digitalizované a sú voľne dostupné. Problém utajovania digitálnej katalogizácie je v našej spoločnosti zrejme historický a nie je možné dohľadať pôvodný zdroj kto vôbec takúto podivnú utajovaciu doktrínu vymyslel. Pritom doba sa aj v tomto smere medzičasom zmenila na nepoznanie.

Čaká nás rok 2020, ktorý prinesie veľa výziev a netreba si preto všímať spiatočníkov. Nie je však pochýb,  že pre našu jaskyniarsku skupinu to bude rok plný ďalších úspešných výskumných výsledkov.

Našimi členmi v roku 2019 boli P. Jurečka, M. Jurečka, R. Belko, R. Belko ml., P. Sliačan, L. Húštava a M. Belko. Na akciách sa ďalej zúčastňovali M. Chlebovec, B.Turčina, Ľ. Bujnák.

V Ružomberku 26.1.2020
Spísal Miroslav Jurečka – predseda OS Ružomberok