51. výročná správa OS Ružomberok za rok 2015

V roku 2015 sme uskutočnili 158 akcii, z nich mnohé zamerané na topografiu a polohopis krasových javov na dolnom Liptove. Práve na nich sme boli konfrontovaní so skutočnosťou, že rôzne geocatching služby voľne dostupné na internete mali lepší lokalizačný systém krasových javov ako jaskyniari. Existuje síce zoznam jaskýň, ale ich poloha je často neznáma či nedostatočne opísaná, okrem toho opis polohy najmä v starších materiáloch už nezodpovedá skutočnosti (lúka medzičasom vysadená stromami, chodník, ktorý už neexistuje…). Preto sme si na poslednej výročnej schôdzi vytýčili hlavný ciel – zameranie a určenie polohy vchodov jaskýň pre potreby klubu a spoločnosti.
Išlo o revízne zistenie polohy krasového javu, prístupu k nemu, zameranie a fotodokumentáciu a hodnotenie perspektívy potenciálnych objavov. Okrem krasových javov boli plošne zmapované aj všetky staré banské lokality v okrese Ružomberok. Podrobne zdokumentované sú najmä banské lokality Magurka a Dúbrava. Stretli sme aj podporu verejnosti, ktorá nám vyznačila polohu niektorých neznámych jaskýň a závrtov.

Za pomoci GPS bolo lokalizovaných a zameraných:
127 štôlní (odkaz na databázu) http://liptov.oma.sk/turistika/stolna
215 jaskýň (odkaz na databázu) http://liptov.oma.sk/priroda/jaskyna
27 závrtov (odkaz na databázu) http://htliptov.oma.sk/priroda/prepadlina

V podzemí bolo zameraných 256 m jaskynných priestorov a 354 m v baniach a štôlniach.

Mapa s polohami jaskýň a štôlní sa dá nahrať do turistickej navigácie Garmin a voľne použiť priamo na lokalizáciu v teréne. Link na stiahnutie voľnej digitálnej mapy Slovenska je: http://download.freemap.sk/garmin
Mapované údaje pochádzajú z www.OpenStreetMap.org, databáza je prístupná pod licenciou ODbL. Mapový podklad sa vytvára a aktualizuje v spolupráci s organizáciou Freemap Slovakia (www.freemap.sk), šíriteľný a chránený proti kopírovaniu je pod licenciou CC-BY-SA.

Staré štôlne sme zameriavali v lokalite Lubochnianska dolina-Huty, Valašská Dubová-Lomisko-Jasenovská a Vráca, Podsuchá-Matejkové, Vlkolínec-Trlenská dolina, Biely Potok-Žiar, Korytnica, Biela Lupča, Krámec, Malé Železné, Ľubeľská, Krížska dolina a historická Magurka a to v úsekoch: Viedenka, Striebornica, Francistá, Močidlo, Leopoldka a Jachymovka.

Na niekoľkých montanistických akciách nás sprevádzali aj poľskí jaskyniari, ktorí napomohli pri spoznávaní lokalít. Poliaci sú v tomto smere dávno vpredu, pričom údaje o polohe sú nielen voľne dostupné, ale pre účely výskumu dostupné cez geoportal.gov.pl

Obzvlášť komplikovaná bola práca lokalizovania jaskýň v ťažko priehľadom teréne na základe desiatky rokov starých záznamov, ktoré často nereflektovali dnešný stav terénu. Dôraz bol kladený na komplexnosť dát, ich poloha vzhľadom k vyvieračkám a smerodajným faktorom ďalšej perspektívy. Jaskyne sme revízne lokalizovali v lokalite Korbeľka, Šíp, Havran, Hrdoš, Kečka a Bukovec, Tlstá hora, Brdo, Šiprúň, Malino-Brdo, Vlčia skala, Jazierce, Bukovinka, Šturec, Hričkov, Drozdová, Choč, Turík, Eliáš, Lômy, Prosečné, Salatín, Červený Grúň, Vražená a Hláčovo.

Pre podrobnú mapu načítania skráteného odkazu je potrebné načítať QR kód do smartphonu.

Počas zameriavania boli nájdené nové neznáme jaskyne. V Kalamenskej doline v strmých zrázoch Havranej bola nájdená a zameraná priepasť Striebornej Rossy. V Nízkych Tatrách bola nájdená zabudnutá jaskyňa vo Vraženej a nová jaskyňa vo vápencovom masíve Hláčova. Nemenej zaujímavý bol návrat do kaňonu Hučiakov a divočiny Salatínky. Obzvlášť komplexne a podrobne bol preskúmaný masív Veľkého a Malého Salatína. Za najväčší úspech je tu možné považovať nález Sliačan-skej jaskyne vo výške 1400 m.n.m., ktorá má charakter typicky vysokohorskej jaskyne. Na jej konci je síce zatiaľ neprekonaný pieskom zasedimentovaný sifón, ale cez neprieleznú škáru v skale sa dá vhodiť skalka, ktorá padá niekoľko sekúnd a s hukotom čľupne na vodnú hladinu. Lokalita ma vzhľadom na okolitý krasový terén a známe poznatky o tejto lokalite veľkú perspektívu.
Na prieskume sondy v Salatíne spolupracoval aj J. Šmol (SK Červené vrchy) a P. Holúbek (SK Nicolaus), ktorý po mnohých rokoch pomohli lokalizovať prievanovú sondu pod vrcholom Veľkého Salatína.

V roku 2015 bolo zameraných 27 rôznych druhov prepadlín a ponorov. Hlavne v oblasti Prosečného, Čebraťa, Mravičky, Havranej, Ostrého, Hrboltovej, Bieleho Potoka a Likavky. Obzvlásť zaujímavé sú nájdené veľké prepadliská v Lupčianskej doline medzi Červeným grúňom a Salatínom.

Členovia skupiny sa zúčastnili na jaskyniarskom týždni vo Varíne a následnej kopáčskej a prieskumnej akcie v Šútovskom kameňolome.

Práce v podzemí na domácich lokalitách sa realizovali hlavne v Liskovskej jaskyni, kde sa uskutočnilo niekoľko pre ďalší postup zaujímavých akcií.
V Liskovskej jaskyni sme pracovali v Noclahárni pod šachtou, kde sme postúpili tri metre nahor. Prieskumná chodba sa ale zúžila. Skúsili sme teda preskúmať sondu na konci Noclahárne, kde sa lokalizoval prievan. V tomto mieste sme sa zahĺbili o jeden meter, pričom sa chodba rozširuje a čaká na ďalší výskum. V Severnom závale sme sondovali smerom na Camberovu sondu. Prieskumný pokus skončil opäť v závale. Sondovanie prebiehalo aj chodbách ZH60 pod rebríkom. Tu sme sa po prekopaní troch metrov dostali do menšej kaverny a postúpili sme o dva metre ďalej. Ďalšie sondovanie tu skončilo v úžinách. Ďalší výskum prebiehal v Macko – Jurečkovích chodbách, kde sme rozšírili úzke miesto a pokúšali sme kopať smerom hore po prievane. Za pomoci kamerového inšpekčného prístroja (zapožičal Edo Pivovarči JS Aragonit) sme preskúmali úzke miesta neprielezných odbočiek. Neperspektívne chodby sme následne zasypali a prehĺbili chodbu pod nádejným miestom postupu.
Liskovský kameňolom bol tiež znova podrobné preskúmaný. Pri revíznom prieskume sa našlo nové prievanové miesto, ktoré zjavne nekončí v suti a voľný priestor je na dohľad. Na jednej z akcií sme zistili, že chýba zámka na jaskyni č.1 a v jaskyni č.2. niekto kopal po silnom prievane. Tu sa následne uskutočnilo niekoľko akcií, ale vchod je zavalený.
Na povrchu Liskovského krasu prebehlo kopanie v Sonde nad Krížovou cestou. Tu sme postúpili do puklín, ktoré sa snáď čoskoro otvoria ďalej.

V lokalite Bukovec pod Kečkami pri Komjatnej sme preskúmali Zvonivú dieru a bola znovu nájdená blízka lokalita, ktorú opisuje S. Šrol pri dobovom prieskume tejto lokality. Monumentálna prepadlina a priepasť na jej dne ešte aj dnes vzbudzuje rešpekt pred zvedavými prieskumníkmi. Zaujímavá jaskyňa bola zdokumentovaná v Ludrovskej doline v Jánošíkovej skale na Selkolkách. V mestskej časti Hrboltová boli po čase lokalizované a preskúmané jaskyne v oblasti Bôrovej hory. Lokalita bola zasiahnutá lesným požiarom a lokalizovanie jaskýň bolo značne znemožnené. No aj tak boli nájdene nové perspektívne jaskyne, ktoré boli zdokumentované a vynesené do výsledného mapovaného a databázového diela. V masíve Čebraťa sme našli dávno stratenú zaujímavú jaskyňu Malých puklín. Pri prácach na výstavbe diaľnice D1 sme lokalitu podrobne sledovali a zdokumentovali.
V Korytnici, v dolinke Nemcová, bola lokalizovaná jaskyňa Mateja Korvína a jej súvis s jaskyňami nájdenými v Barborinej pod Hiadelským sedlom. Na Tlstej hore prebiehal náš dlhoročný prieskumný projekt v Jalovej priepasti. Pri tej priležitosti bola lokalizovaná aj Netopieria jaskyňa v Tlstej hore, ktorá sa medzičasom zmenila na medvedí brloh. Preskúmali sme jaskyne v Dierovej pod Šiprúňom. V tejto doposiaľ speleologicky neobjavenej lokalite sme našli desiatku nových jaskýň s pomerne veľkými portálmi. Nemenej zaujímavý je aj objav novej jaskyne v bralách impozantných skál Sokola v masíve Choča.

Veríme, že naše súborné mapové a databázové dielo, ktoré budeme priebežne dopĺňať bude slúžiť dlhé roky ako základný podklad pri ďalšom výskume krasových lokalít na dolnom Liptove.

Miroslav Jurečka
predseda OS Ružomberok