Na jeseň roku 1964, vznikla v Ružomberku jaskyniarska skupina, ktorá po začlenení do SSS pracuje podnes. Jaskyniarstvo v Ružomberku má starú a bohatú históriu. Známe výskumy a archeologické vykopávky sa vykonávali v neďalekej Liskovskej jaskyni už v minulom storočí. Ružomberský starosta Karol Krczméry a po ňom Adalbert von Majláth, vicišpán liptovského komitétu, svojimi nálezmi ľudských kostier v jaskyni rozvíril hladinu vtedajšieho vedeckého bádania v Uhorsku. Hoci po revíznom výskume L. von Lóczyho nemáme správy o ďalších výskumoch pred prvou svetovou vojnou, v medzivojnovom obdoby záujem o jaskyniarstvo v Ružomberku opäť prebudil profesor gymnázia Ján Sladký, ktorý s niekoľkými nadšencami skúmal okrem Liskovskej jaskyne i jaskyne na Čebrati, v Prosieckej doline, na Jaziercach a inde. V okolí Ružomberka pôsobili aj drobné miestne skupiny a nadšenci ako O. Hugáň a O. Uhlík z Prosieka, E. Piecka, E.Camber z Liskovej, o niektoré jaskyne sa však zaujímali aj odborníci speleologických inštitúcií – J. Volko-Starohorský, naskôr Vojtech Benický a Anton Droppa.

Dobre prístupná Liskovská jaskyňa v blízkosti Ružomberka priťahovala záujem ružomberskej mládeže oddávna. Mnohí z nás si spomínajú na hlboké zážitky z návštevy jaskyne v sprievode rodičov či starších spolužiakov pri svetle sviečok, ťahanie povrázka v labyrinte chodieb , netopiere, blato. Dňa 27. 10. 1964 sme ešte ako žiaci základnej deväťročnej školy vnikli vtedy neznámym vchodom do Liskovskej jaskyne. Začiatočná dobrodružnosť prvých akcií za spolupráce viacerých priateľov, ktorí v jaskyniarstve pracujú dodnes, sa začala meniť na vážny záujem. Skupina sa rýchle rozrastala, škoda že zo začiatku bez kontinuity na staršie výskumy, či výskumy súčasne prebiehajúce. Tak sa stalo, že Liskovskú jaskyňu mapovali súčasne okrem našej skupiny i pracovníci Múzea slovenského krasu (S.Šrol a kol.) i Geografického ústavu SAV (A. Droppa, A. Chovan a kol.).

Skupinu zaregistroval známi priekopník jaskyniarstva na Slovensku. Vojtech Benický, ktorý v 60. rokoch pracoval v Liptovskom múzeu v Ružomberku a skupinu podporoval pričom sa živo zaujímal o jaskyniarsky život v širokom okolí. Tak úspešne začala spolupráca s Múzeom slovenského krasu, práve v období, keď sa začala oživovať činnosť Slovenskej speleologickej spoločnosti, do ktorej sa mladá skupina nadšene prihlásila už na jaskyniarskom týždni na Brestovej v roku 1968. V tomto období dosahovala činnosť skupiny svoj kvantitatívny vrchol. Mala okolo 20 členov no na akciách v Liskovskej jaskyni, jaskyniach na Čebrati, Jaziercach, Meškove a v Prosieckej doline sa zúčastňovali i členovia turistického a táborníckeho oddielu ZČSTV. Spomedzi nich sa o prácu skupiny zaslúžili dnes už nežijúci členovia ako V. Kadura, R. Korčák a P.Jeleník.

Po roku 1969, keď veľa členov odišlo s Ružomberka študovať, nastúpilo vojenskú službu či do zamestnania, sa počet skupiny zmenšil na 8-9 a tento stav si skupina udržuje dodnes. Práca skupiny sa neustále zlepšovala; popri praktickom speleologickom prieskume sa orientuje na dokumentáciu krasových javov. Počas svojej činnosti zamerala a zdokumentovala do 200 jaskýň v celkovej dĺžke viac ako 5 km na svojom pracovnom území, ktoré sa rozkladá v Nízkych Tatrách, Chočských vrchoch a Veľkej Fatre. Od roku 1972 pracuje skupina i v Červených vrchoch v Západných Tatrách. Z dosiahnutých výsledkov skupiny hodno spomenúť niektoré výskumné práce. V Liskovskej jaskyni po dôkladnom prieskume bolo zameraných 2021 m chodieb, čím sa jej pôvodná dĺžka predĺžila o 100% . Pôdorysný plán jaskyne bol vyhotovený v mierke 1:200. V oblasti Veľkej Fatry preskúmala skupina sústavu puklinovo-rozsadlinových priepastí na Meškove (najväčšia hĺbka -72 m), rozsiahlu krasovú oblasť Bielej skaly v centrálnej oblasti Veľkej Fatry (najväčšia hĺbka v jaskyni Morňa je -60m). Preskúmali sme travertínové jaskyne v doline Revúcej, jaskyne v doline Korbeľka pri Lubochni i v skalách Havranky pri Lubochni. V oblasti Nízkych Tatier preskúmala a zaznamenala skupina jaskyne nad Patočinami, jaskyňu Čereňa nad Ludrovou, niektoré jaskyne v kaňone Hučiakov, tiež tri jaskyne na Salatíne a jaskyňu v Balnom v Lupčianskej doline. V Chočských vrchoch leží podstatná časť území OS Ružomberok. Okrem viacerých jaskýň v krasovom ostrove Mnícha (Patriaceho už do Liptovskej kotliny), ako L-1 až L-4, Jaskyňu na Smrekove, drobnejšie jaskyne v masíve Sielnickej hradnej hory (hrad Liptov), Lômov, v Prosieckej doline, kde okrem dokumentačnej činnosti vykonávala i intenzívnu prieskumnú činnosť s doteraz však len skromnými výsledkami.

V oblasti Červených vrchov pokračovala skupina v starších výskumoch MSK, Geografického ústavu SAV a OS Brezno, zamerala doteraz nezamerané jaskyne a objavila ďalšie. Medzi najpozoruhodnejšie zo 63 dnes známych jaskýň patrí 450 m dlhá jaskyňa občasná vyvieračka.

Činnosť skupiny bola vždy zameraná na progresívne smery v slovenskom jaskyniarstve. Svedčí o tom účasť skupiny na vývoji, výrobe a používaní rozmanitej speleologickej techniky, výstupových pomôcok, meracej techniky a osvetlenia. Členovia skupiny ako účastníci väčších národných expedícií, sa zúčastnili takmer na všetkých významných zahraničných akciách SSS – na výprave do jaskyne Snežnej roku 1974, na expedícii Monte Canin ´76, Gouffe Berger ´79, Sima GESM ´81, Biokovo ´84.

Okrem činnosti vo svojom pracovnom území skupina spolupracuje i s viacerými skupinami. V minulosti sa jej členovia zúčastňovali na prieskume jaskyne v Záskočí, jaskyne Starý hrad a jaskyne Javorinka, spolupracovali s OS Liptovský Trnovec, Prešov.

Skupina v roku 1985 pociťuje nedostatok mladých členov, ktorý spôsobuje do istej miery decentralizácia súčastnej členskej základne. (Hochmuth Z. Slovenský Kras 1985).

Tento stav spôsobil definitívny odchod Z. Hochmutha na východ republiky. V roku 1991 povolil vtedajší vedúci na území skupiny J.Šmollovy výskum v krasových oblastiach Západných Tatier čo položilo základ pre vznik nového speleoklubu Červené vrchy. Nastúpili nový ľudia, ktorý dosiahli čiastočné úspechy hlavne v krasovej oblasti Turíka, pričom sa činnosť zameriavala hlavne na prácu s krúžkom mladých speleológov. Ten nakoniec prežil jedno desaťročie a vychoval niekoľko speleológov, ktorí pracujú v skupine dodnes. Činnosť sa do určitej miery utlmila v roku 1994 po osobných roztržkách, pričom vznikol speleoklub Chočské vrchy, kde sa aktivizoval ďalší výskum. Aktivita sa aj tu utlmila, pričom mladá aktívna generácia začala nakoniec prekážať tej staršej neaktívnej. Tá sa vrátila späť do materského klubu. Život v OS Ružomberok pokračuje ďalej, pričom sa podarilo objaviť v Liskovskej jaskyni stovky metrov nových priestorov a aktívne sa pracuje na jej kompletnom zameraní. Nasledujú objavy v Čebrati a mnohé iné. Skupina organizuje výjazdy do jaskýň na Krakovej holi, Jánskej doliny a na Dubnú skalu. Oblastná speleologická skupina Ružomberok bola 10.7. 2002 zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR ako občianske združenie záujemcov o kras a speleológiu. Bolo prehodnotené ďalšie smerovanie klubu vzhľadom na dokumentačnú činnosť pričom osobitný ohľad sa bude klásť na ochranu krasu ako celku.

Veríme, že sa tieto veci postupne podarí realizovať a skupina bude patriť k najaktívnejším v Slovenskej speleologickej spoločnosti.

Literatúra

1. Archív OS Ružomberok: Výročné správy OS Ružomberok 1968-1999
2. Hochmuth Z., 1985: Dvadsať rokov činnosti oblastnej kupiny SSS v Ružomberku, Slovenský kras XXIII – 1985, str. 353-355.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

•