z výročnej schôdze 25.11.2000 (aktualizované 31.12.2000)

Výročná správa z výskumu Liskovskej jaskyne
ešte pod SCHV

Zhodnotenie objavných a meračských prác v Liskovskej jaskyni za rok 2000
autor : Miroslav Jurečka 31. 12. 2000

Po výročnej schôdzi v roku 1999 sa Miroslav Jurečka sa ako jediný zástupca SCHV zúčastnil Meračského kurzu v Moldavskej jaskyni, ktorý viedol predseda SSS Dr. Z.Hochmuth. Po osvojení základných meracích metód sme mohli zamerať niekoľko menších objavov v Liskovskej jaskyni. Možno aj práve preto sa na túto jaskyňu zamerala činnosť bratov Jurečkovcov, ktorý začali hneď na sklonku roku 1999/2000 zameriavať nedomerané časti tohto jaskynného systému. Spočiatku sporadicky prichádzal pomôcť pri meraní Lukáš Vlček z OS Tisovec / Detva ako aj Ján Ficker z SK Nicolaus. Po prechode Lisk. jaskynov vo Februári tohto roku sa ku nám pridal Peter Sliačan. Postupne s nami začal tvoriť nerozlučný team, ktorý sa dokázal sformovať a uskutočniť aj niekoľko akcii do týžňa. Pri plánovaní akcí sme nezanevreli ani na meracíe a sondovacie aktivity v Prosieckej, Ludrovskej či Revúckej doline. No naša hlavná pozornosť bola vemovaná hlavne meracím prácam v Liskovskej jaskyni.
Počas merania nás znepokojovalo alarmujúce znečistenie jaskyne a tak sme danú problematiku prebrali na Speleomítingu 2000 vo Svite z gestorom pre ochranu krasu Ľudovítom Gaálom, ktorý nás v tomto náročnom projekte náležíte podporil. Uzavretie Národnej prírodnej pamiatky v 4. stupni ochranného pásma si vyžadovalo komplexne zhodnotiť situáciu a tak sme sa rozhodli pre umiestnenie uzáveru do 2. východného vchodu. Celkové uzavretie prebehlo v piatom mesiaci pričom v spomínanom vchode sme vyhotovili železobetónový uzáver a ostatné vchody sa nám podarilo úspešne uzavrieť. Počas roka prešiel uzáver niekoľkými skúškami a zaregistrovali sme len 4. vniknutia do jaskyne. Tie boli spôsobené nedokonalostov starého hl.uzáveru, kde prebehla betónovacia akcia a uvedený problém sa zadal byť vyriešený. No pirácke osoby sa pokúšali aj naďalej zúfalo prebojovať do priestorov jaskyne a tak presekali nový vchod no aj ten bol v dohľadnej dobe zasypaný. 4.vých.vchod sme vyriešili zabetónovaním a celkovú problematiku uzavretia sme uzavreli nainštalovaním vstupnej mreže na hornom vchode v Martinčeku. Po uzavretí sme vyniesli z jask. 10 vriec odpadkov a brvien. Úzke profily Tajnej chodby nevyhovovali transportným požiadavkám a tak sme zahĺbili chodník od vstupu až do Jánošíkovej siene. Postupne pribudlo aj prekopanie prepojky ku býv. hl. vchodu a niektoré ťažko prelezitelné časti Pieskových chodieb.

Na celkový priebeh výskumu vplýval aj fakt ,že sa podarilo zriadiť malú speleo kôlničku u pána Cambera. (Na tomto mieste si odkladal veci aj Dr.A. Droppa) V priebehu prieskumu nám aktívne vypomáhal aj Marián Hrnčiar z horolezeckého klubu Tatrín a tak sa podarilo objaviť a zamerať niekoľko pekných priestorov v nedostupných komínoch. V letných mesiacoch prebehla cave expedition do jask. pričom sme v nej pri zameriavaní ,prieskume a bivaku strávili celkovo 23 hodín. Počas podobných akcii sa zameriavali aj priestorové údaje na pripravované axonometrické zobrazenie a taktiež prebehla celková rekonštrukcia bodovej siete Hochmuth – Dropa /označenie bodov červ.farbov a príslušným štítkom/. Podobne ako pod zemou aj na povrchu prebiehala intenzívna meračská činnosť zameraná na zameranie povrchových jask. terás ,ktoré podnietili niekoľko hypotéz. Taktiež sa uskutočnilo niekoľko kopáčskych akcii v Camberovej sonde 110 m východne od jask. Postupne sme sa zahĺbili až do hĺbky 4.5 m no na dne nás zastavili bloky cez ktoré sa budeme musieť pravdepodobne prestrieľať. Bohužiaľ na túto činnosť niesme zatiaľ vybavený. Počas zimy 2000 narazil Pavol Jurečka na odparené miesto o pár desiatok metrov vyššie od Camberovej sondy. Zem tu nezamŕza ani počas najväčších mrazov. Je tu určitá šanca dostať sa do ďalších priestorov a zvýšiť taj aj celkové prevýšenie systému. Jedným z významných aspektov domeriavania bolo aj polig. spojenie jask.L 2 zo systémom Lisk.jaskyne. Do systému tak pribudlo ďaľších 50 m. Pracuje sa aj na spojení s jask. L-3, pričom na spojenie nám chýba ešte cca. 1.5 m. Veľmi nás ovplyvnila aj expedičná činnosť ktorú sme zamerali na Krakovu Hoľu. Po niekoľkých speleo kurzoch sme sa naučili robiť rebríky a rôzne pomôcky ,ktoré sú na pobyt v jaskyni nevyhnutné. Inšpirovaný vybavením Hipmanovských jaskýň, rozhodli sme sa vystrojiť aj tú našu Lisk. jask. V jaskyni sme nainštalovali niekoľko drevených rebríkov a nechýbajú ani lankové rebríky. Prispela k tomu hlavne spolupráca z bývalými členmi OS Ružomberok, ktorý vo veľkej miere poskytli materiál tejto skupiny.

Spolupráca bola nadviazaná aj s miestnym archeológom PhDr. V. Struhárom. Nasvedčuje o tom aj niekoľko výnimočných a jedinečných archeol. nálezov, ktoré boli počas roka 2000 za spolupráce tohto archeol. objavené /silexová strelka, kresadlo a popolnica/.Zo speleologického hľadiska došlo k významným objavom na západ od Guánového dómu v tvz. Kamenej chodbe. Po nadviazaní na minuloročný objav v Meandrových chodbách podarilo sa prekopať do významných pokračovaní ktoré mieria na západ. Napokon sme sa cez tieto chodby prekopali až do Západnej siene. (Posledný objav 80 m.) Azda tento objav prispeje na zmenu názoru na celkovú genézu jaskyne. Za zmienku stojí aj objav chodieb nad východnou častou Veľkej siene. Celé generácie chodili okolo malého komínika ktorý neskôr vyúsťuje do priepastných chodieb z nedotknutým blatíčkom, ktorého je v spodných poschodiach jaskyne čoraz menej a menej vídať. Veľmi pozorne pozorujeme letné a zimné prúdenia vzduchu. V súvislosti stým sme na niekoľkých miestach jask. nainštalovali liehové teplomery. Hodnoty sú zaznamenávané do teplotných denníkov a prievany sa zakresľujú do celkového plánu jaskyne.

Na záver už len dodám ,že na celkové spracovanie nameraných dát som realizoval v programe T.J.I.K.P.R.- ver.4.10. V nameraných hodnotách z roku 1974 sa vyskytli závažne chyby ,ktoré boli odstránené a pôvodná celková dĺžka bola dosť drasticky zredukovaná na 1751.32 m ! (vrátane jask. L2 a L3). Na úprave pôvodne nameraných dát má veľkú zásluhu aj Slávka Szunyogová, ktorá upravila väčšinu sporných údajov z programu ABISSO. Postupne sme tak pri domeraní prekonali hranicu druhého a tretieho kilometra pričom sme zamerali 1274.54 m jask. priestorov. Celková dĺžka priestorov v Liskovskej jaskyni k 31. 12. 2000 činní 3025.86 m s prevýšením 68.474 m. Z meraní bola vyhotovená pracovná mapa v mierke 1:200. Ako zdrojová grafika pre nový plán, bola použitá mapa z roku 1977 pričom boli odstránené niektoré sporné grafické nezrovnalosti. V meraní sa naďalej pokračuje .

Návrh plánu práce na rok 2001:

1. Sondovacie práce v Camberovej sonde a Lisk.jask.
2. Pokus o prienik cez odparisko nad Camb.sondov
3. Lezecký výcvik jednolanovej techniky
4. Zameriavanie v Liskovskej jaskyni
5. Postupné sprístupňovanie Lisk.jask.