53. výročná správa OS Ružomberok za rok 2017

Úvodom našej výročnej správy treba spomenúť jej obsah a problémy ktoré s tým súvisia. Prvý problém je ak naše výskumy spomenuté vo výročných správach úplne ignorujú a v publikovaných článkoch sa premenovávajú nami dávno objavené jaskyne. Ďalší extrém nastáva, keď v našich často skrátených správach hľadajú ľudia smerodajné údaje o rozsahu dlhoročných výskumov a na základe pár pixelových obrázkov porovnávajú rozsah starých a nových výskumov. Nájdu sa dokonca aj články v ktorých spomenuté dĺžky jaskyne vynášajú do grafov a ich základe dokonca prepočítajú zahustenie a priemernú dĺžku polygónu jaskyne.

Rokom 2017 si pripomíname 25 rokov od začiatku novodobého výskumu Liskovskej jaskyne (ešte vtedy pod krúžkom mladých speleológov pri OS Ružomberok) a 20 rokov prieskumno-zameriavacích prác. Výskumu Liskovskej jaskyne za tento čas naša skupina venovala tisíce akcií a venovali toľko času, ako asi nikto v jej dlhej histórii, (ktorá trvala celé storočia). O nejakej revízii nadväznosti starých výskumov a prepojení na starý päťdesiatročný výskum teda nemôže byť ani reči.

Aj tak sa vždy niekto nájde, kto už o objavenej jaskyni dávno vedel a objav dokonca už dlho predpokladal. Jaskyniarska skupina ide s dobou a dlhodobo sa aktívne venuje digitalizácii jaskýň. Predovšetkým GPS lokalizácii jaskýň do projektu OSM. Naplnenie databáz po niekoľkých rokoch systematickej práce zameriavania a digitalizovania prináša hmatateľné výsledky. Naši nasledovníci už nebudú musieť prácne hľadať jaskyne v teréne a prehrabávať sa v hromadách desiatky rokov starých neaktuálnych a často mätúcich zožltnutých popisov. Každá nová jaskyňa mimo databáz bude teda považovaná za nový objav. Projekt OSM nie sú len súradnice v mape. Je to predovšetkým databáza prístupu, dĺžky, hĺbky, odkazov na mapy, fotiek, vlastníka pozemku, literatúry a ochrany jaskyne. To všetko úplne zadarmo a v zmysle licencie OSM.

Dňa 2. 12. 2017 zasadol v duchu starých banských tradícií výbor a zišli sa aj jeho členovia na výročnej schôdzi. Výročná schôdza prebehla v Lubeli na rodnom Liptove v ktorom skupina pôsobí.

Členovia skupiny uskutočnili 186 akcií. Skupina starcov ťahajúc im na štyridsiatku síce frflotajúc, ale neúnavne vychovávajú aj mladú nádejnú generáciu, ktorá bude raz nadväzovať na ich dlhoročnú prácu.

Predseda skupiny je zároveň aj členom horolezeckého výboru Jamesu Ružomberok s ktorým naša jaskyniarska skupina aktívne spolupracuje a koordinuje tréningové činnosti. Členovia skupiny sa zúčastnili viacerých zrazov organizovaných jaskyniarmi na Slovensku. Medzi významnejšie treba spomenúť, výpravu do Bieloruska, jaskyniarsky týždeň v Maďarsku, Expedíciu Demänovská dolina, výpravu na Jamu v Demänovej, kopanie vyvieračky v Kameňanoch na kraji Slovenského krasu, Perlovú a Javorinu vo Velkej Fatre, prieskumu bane Salvádor, jej oficiálne otvorenie na Vyšnej Boci a Ponický kras pri Banskej Bystrici, ktorý nás obzvlášť ohúril. Medzi kultúrne podujatia patrili speleovečere v SMOPaJ s rôznych jaskyniarskych expedícií a v oblasti progresívneho 3D mapovania. Nemenej zaujímavé boli akcie montainistického charakteru. Tie sa uskutočnili pri príležitosti päťstoročnice založenia banskej obce Staré hory. Každoročný Šachtág na sv. Klimenta v Španej doline s spolupráci s banským bratstvom Heregund zakončil úspešný rok za ktorý sme sa takto poďakovali.

V Liskovskej jaskyni sa nadväzovalo na neúnavnú prácu v Severnom závale z minulého roka. Bola zameraná banská štôlňa, ktorá presiahla v dĺžku tridsať metrov. Prievan sa podarilo lokalizovať a po počiatočnom stúpaní začala chodba znova klesať. Tu už banská chodba prekonala akokoľvek vykopané projekty, ktoré sme videli napr. na Krakovej holi. Volné bloky v závale boli prevŕtané, drenážované a zalepené chemickým lepom na horolezecké borháky. Na jej konci postupujeme a každým vytiahnutým kameňom výrazne vybočujeme s pôdorysu smerom na sever.

Skúšali sme to opäť aj z povrchu po stopách starého Šrolového výskumu na výparisku len niekoľko desiatok metrov od Camberovej sondy. Počas niekoľkých akcií sme rozširovali sondu na Krížovej ceste vedúcej na vrchol Piesočnej. Po niekoľkých metroch v tvrdej hornine a silnom prievane sme sa zrejme dostali opäť pôdorysne nad koniec Camberovej sondy. Úzka puklina pokračuje strmo dole. Náš výskum z roku 2003 naznačuje, že zrejme práve z pukliny Camberovej sondy fučí cez desiatky metrov vysokú puklinu silný prievan. Na niekoľkých akciách prebiehal aj výskum v Liskovskom kamenolome. Jaskyne už boli raz vyhlásené za zničené a zaniknuté, preto boli zamerané GPS polohy jaskýň, aby sa dali nájsť aj po prípadnej stále prebiehajúcej povrchovej eróznej deštrukcii.

Oblastná speleologická skupina Ružomberok získala od vlastníkov urbárov a podzemkov ďalšie povolenky na vstup do dolín. Hlavne na vjazd na stovky kilometrov dovtedy neprístupných zvážnic v oblasti Choča a najdlhšej doliny na Slovensku.

V tejto súvislosti sa podarilo lokalizovať a zamerať GPS polohu jaskýň v Perušíne, nad Bánikom Lubochni, nad Gombášom. Prispelo to aj k poznaniu, ze v jaskyňa Turni nad Hubovou už neexistuje a ustúpila stožiarom pri výstavbe trás VVN vedenia. Obzvlášť náročné bolo zameranie jaskýň v Strednom a Zadnom Choči. V náročnom teréne bola lokalizovaná Meandrová jaskyňa a Temný svit.

Priepasť v Pravnáči sa nám nepodarilo nájsť ani napriek piatim akciám, ktoré prebiehali v metrovom snehu a teplotách pod -25 C. Pri naozaj podrobnom prehľadaní sme však našli ďalšiu jaskyňu a niekoľko výparísk. Samotnú priepasť sa aj napriek veľkému úsiliu nájsť nepodarilo. Oblasť zastihla v roku 2014 veľká lesná kalamita a jaskyňa už zrejme neexistuje. Je veľká škoda, že už skôr nebola presne zameraná. Nemusela byť nenávratne stratená.

Takto bola v zimných mesiacoch preskúmaná aj oblasť Hláčova oproti Mošnickej doline. Krasové formy, vyvieračky a ponory boli zamerané a vynesené do máp OSM. Podobne sme preskúmali aj Klzkú horu pri Komjatnej, kde sme zamerali polohu dlho stratenej Kabínkovej jaskyne (je pri nej stará kabína lanovky na Malino Brdo) a priepasť v Klzkej hore na jej východných svahoch. Za zmienku stojí aj Krasová a Macova jaskyňa vo svahoch Radičinej. Na druhej strane Komjatnej bola v Hlavačke zase lokalizovaná jaskyňa v Rakytina, ktorú spomína aj Stanislav Šrol vo svojej dobovej správe o prieskume územia. Napriek opisom však neboli vôbec známe polohy týchto jaskýň. Podrobne bola zameraná každá skala, porucha a diera v masíve Mnícha nad Ružomberkom. Lokalizovaná takto bola aj jaskyňa nad Likavkou.

V podrobnom prieskume a povrchovom zameraní sa nadväzovalo na skoršie zamerania v minulom roku v oblasti Žlebín v Hrabove, Meškova a Malina Brda. Doplnené boli jaskyne s Miskou, pod Hubou, Dvojité okno a Chladná puklina. Obzvlášť podrobne bol preskúmaný západný svah Sidorova. Bola nájdená malá jaskynná nora v skalnej veži pod Veľkou skalou. V Hučiakoch pod Salatínom v Nízkych Tatrách bola lokalizovaná Maťkova a Suchá jaskyna. Keďže poslednú mapu tu vyhotovil ešte Dr. Droppa bola následne vyhotovená nová podrobne aktualizovaná mapa pozície jaskýň v kaňone Hučiakov.

Medzi ďalšie výskumy nemožno aspoň stručne spomenúť:

Pri prieskume Kvačianskej doliny sme našli Rastocký ponor pod Jóbovou Ráztokou, ktorý sme aj zafarbili. Na Malom Salatíne sa pokračovalo v sondovaní Sliačanskej jaskyne. Zamerali a preskúmali sme priepasť v Plieške, ktorú dlho nemohol nikto nájsť a o jej existencii sa dlho pochybovalo. Keby nedošlo k jej následnému GPS zameraniu, tak by ju znova dlho nikto nenašiel. V spolupráci s OS Liptovský Mikuláš sme natrafili vo svahoch Demänovskej hory a zaujímavú jaskyňu. Neboli v nej žiadne body. Keďže jaskyniari aj napriek tomu, ze v dnešnej všade prítomnej sietovej prepojenosti nemajú zjednotené informačne systémy o polohe jaskýň (asi ako jediná organizácia ktorú poznáme), nie je jasné či sa jedná o novú jaskyňu alebo o dávno známu dieru.

Začiatkom leta sme sondovali v jaskyni vo Vraženej. Táto zabudnutá jaskyňa v Nízkych Tatrách sa nachádza v Kľačianskej doline. Jej kilometer dlhý a asi 300 m široký pás vápencov naznačoval možnú perspektívu. Koniec jaskyne sme prečistili a nad očakávania sa odkryla úzka puklina. Chodba úzko pokračuje na šírku nohy. Voľne však pokračuje v smere vápencovej kryhy, ktorá padá do Ľubelskej doliny.

Medzi najvýznamnejšie zameriavania banských stavieb patrí nesporne domeranie Spanskodolinského banského vodovodu v celkovej dĺžke 45 km. Toto jedinečné dielo svetového významu má cez päťsto rokov. Zaujímavosťou je, že posledná mapa je z roku 1764 a digitálne zmapovanie sme ako prví zrealizovali po 253 rokoch. Predchádzali tomu cele dni priprav, mapovania a plánovania. Nejednalo sa o bezproblémové mapovanie líniovej stavby a terén bolo treba viackrát obchádzať a nabehať desiatky kilometrov navyše. Vodovod je už len ryha v lese a v zložitom teréne je dnes len veľmi ťažké rozpoznať odkiaľ skutočne prechádzal. Na Bystrickej strane je takmer na päťdesiat percent zničený a prekrižovaný lesnými zvážnicami. Prechádza cez husté lesy, hrebene a až na mieste si človek uvedomí unikátnosť tejto historickej stavby. U nás bohužiaľ už sto rokov chátra. Podobne dopadol aj Richtárovský vodovod ponad Staré hory, ktorý sme sčasti zamerali. Podrobne sme sa venovali haldám v Španej doline. Predovšetkým Pieskom, Richtárovej a Haliaru.

Pokiaľ ide o banské merania, tak veľká mapovacia revízia prebehla aj v baniach na Boci. V Bockom revíri prebehlo niekoľko zameriavacích akcii v oblasti Ochimstalu, Jelinskej a Bajerovej za spolupráce s občianskym združením Salvátor.