54. výročná správa OS Ružomberok za rok 2018

Rok 2018 bol v našej jaskyniarskej skupine nadpriemerne úspešný. Skupina patrila medzi najaktívnejšie na Liptove a úspešne si frčíme na kontinuálnej vlne výskumu. Práve preto za nami stoja aj jasné a úspešné výsledky. Nepamätáme si roky, kedy by sa urobilo toľko produktívnej práce v jaskyniach a zároveň sme precestovali toľko sveta.

V roku 2019 si pripomenieme 80-te výročie objavu horných priestorov Liskovskej jaskyne Emilom Camberom. Tieto priestory boli objavené dňa 14.12 1939, čo logicky považujeme za začiatok moderného jaskyniarstva v Ružomberku a na celom dolnom Liptove.

Našu aktivitu kombinujeme so skialpovaním, horským bicyklovaním, lezením na skalách a ľade, ale aj inými nemenej zaujímavými aktivitami, ktoré Liptovský kraj ponúka. Je potešujúce, že členovia klubu si na tento voľnočasový koníček nájdu čas popri svojej rodine, práci a iných nemenej zaujímavých aktivitách. Cieľom akcií nie je napísať najzaujímavejší článok a nafotiť čo najkrajšie fotky na socialistické siete, ale získať dobrý pocit z dlhoročnej páce. Na túto prácu nadväzuje aj dobrá spoločná nálada na akciách.

Činnosť skupiny sa sústredila hlavne na lokality okolo Ružomberka a dolného Liptova. V roku 2018 bolo odpracovaných 163 akcii, z ktorých sa vypracovalo 102 technických správ a 83 GPS záznamov. V podzemí sme nastrelili 1451 m laserových zámerov. Všetky jaskyne a ich krasové javy sú databázovo indexované v projekte OMA – https://okres-ruzomberok.oma.sk/priroda/jaskyna
V okrese Ružomberok je ku koncu roka 2018 spolu 316 jaskýň a v celej oblasti dolného Liptova je ich už viac ako 400.

Skúmali sme jaskyne okolo Prašivej pri Liptovskej Lúžnej, Brankova na Podsuchej, okolo Komjatnej, Ostrého nad Bielym Potokom, pri Vlkolínci Sidorovom a Šiprúňom, Kvačianskej doline, Trlenskej, Tisovej a Čutkovskej doline, Smrekovice a Čierneho kameňa vo Veľkej Fatre. Podrobný prieskum zamerania fragmentov systému starej jaskyne sme vykonali v Komorníckej doline. V tejto lokalite pod Salatínom v Nízkych Tatrách sme sondovali aj v Sliačanskej jaskyni a vykonávali plošný povrchový prieskum celého okolia.

Za podzemím Európy sme za jeden rok prejazdili cez 25 000 km. Členovia skupiny uskutočnili výjazdové akcie za podzemím Poľska, Českej republiky, Nemecka, Nórska, Hercegoviny, Chorvátskej Istrie, Maďarska, Rumunska a Talianska. Najkrajšie bolo na ostrove Sardínia, kde sa nachádzajú zaujímavé, staré, podzemné, vojenské zariadenia a skutočne nádherné zatopené jaskyne, v ktorých už náš potápač v minulosti zanoril.

Popri domácich lokalitách sme po ceste navštívili banské múzeum Handlová, banské múzeum Cígel, montanistické podzemie Španej doliny, ale aj nemenej zaujímavú Bojnickú jaskyňu, Jaskyňu Zlá Diera a mnohé ďalšie podzemné zaujímavosti.

Od tohto roku mame spoľahlivý elektrický 2kW generátor Honda 20i a kalové čerpadlo na sifóny. Obmenili sme opotrebované kombinézy, speleologické vaky, lezecký materiál a autá. Zakúpili sme aj upravený laserový prístroj Leica Disto X310 s nemagnetickou baterkou a tŕňom na zameriavanie jaskýň. Podieľali sme sa aj na preklade meracieho programu Topodroid pre mobilnú platformu Android, ktorý má aj našou zásluhou od verzie 4.0 slovenský preklad. Program je zadarmo a k dispozícii všetkým jaskyniarom. Vrámci zdokonaľovania techniky laserového merania sme sa zúčastnili náučných akcií v jaskyniach Slovenského krasu, kde tento spôsob merania v kombinácii s mobilnou aplikáciu Topodroid aktívne využívajú.

Členovia sa zúčastnili viacerých jaskyniarskych zrazov, na ktorých sa vždy zúčastnilo niekoľko klubov z celého Slovenska. Na domácej lokalite sa uskutočnil veľmi úspešný Moravsko-Liptovský jaskyniarsky zraz. Aktívne sme sa zúčastňovali mnohých lezeckých akcií v spolupráci s JAMESom Ružomberok. Prebehli aj odborné inštruktorské školenia výškových prác a lavínového kurzu Horskej záchrannej služby v Žiarskej doline. Jeden člen úspešne dokončil odborné certifikačné skúšky a pracuje ako geológ, na výstavbe diaľničného tunela Čebrať. Tento tunel prereže kras Čebraťa v budúcnosti vytvorí diaľničný obchvat Ružomberka.

Niektoré zaujímavé akcie z domácich lokalít sme publikovali elektronickom blogu SSS a na vlastných kanáloch sociálnych sieti. Tu sme mali tisíce sledovateľov a stovky fanúšikov, čo nám pomáha našu aktivitu prezentovať širokým masám ľudí z celého sveta. Umožnilo nám to nadviazať medzinárodnú spoluprácu na mnohých ďalších projektoch a výskumoch. Zriadili sme aj vlastnú klubovú skupinu na platforme Viber, cez ktorú sa členovia online informujú o akciách a posielame si navzájom interaktívne fotografie a mapy z akcii.

Na domácej lokalite sme podnikli viacero výprav do krasových území. Umožnili to rôzne povolenia od majiteľov podzemkov a urbárnych spoločenstiev. Dve významné prieskumné akcie sme uskutočnili do vysokohorského krasu Malého Salatína. Realizovali sa cez víkendy v polke mesiaca mesiaca júl a august. Pracovalo sa v Sliačanskej jaskyni a jej koncovom sifóne. Podarilo sa nám sem dvakrát vyniesť za pomoci sliačského poľovníka J. Saláka elektrický agregát a práce postúpili najviac za celé roky. Dopredu vidieť úzku puklinu plnú pizolitov vytvorených od prievanu zatiaľ neznámych priestorov. Bivakovali sme v Zbojníckej jaskyni, ktorú sme aj 3D laserovo zamerali. Dokumentovali sme aj ostatné jaskyne v Malom Salatíne.
Počas akcie sme svetelne komunikovali na vzdialenosť 15 km s demänovskými jaskyniarmi, ktorí vykonávali podobný prieskum na Jame pod masívom Sinej. Aj takto na diaľku udržujeme vzájomnú družbu a bezdrôtovo zdieľame dobrú náladu.

Najviac akcií sa už tradične odpracovalo v Liskovskej jaskyni, kde sme nadväzovali na dlhoročný prieskum. Pripomenuli sme si tu náš prvý zámer mapy, ktorý ma už dvadsať rokov. Pri tejto príležitosti sme otvorili ročníkové archívne víno, ktoré sme tu zakopali v roku 1998. Počas roka sme pracovali na severnom závale a striedavo aj v Camberovej sonde. V jaskyni sme revízne laserom spresňovali niektoré naše staršie merania, ktoré boli merané ešte banským kompasom.
V Liskovskej jaskyni sme uskutočnili viac, ako 72 prieskumno-výskumných akcií. Len na Severnom závale sme uskutočnili 51 akcií a na pracovisku sa postúpilo o celých 13 metrov dopredu za jediný rok. Je to zásluha všetkých aktívnych členov, bez ktorých by sa tony materiálu tak hlboko v komplikovanej jaskyni nikdy nepremiestnili. Celý zával sme zabezpečili a bezpečnostne zapažili. V závale už fúka prievan o sile polovice prievanu hlavného vchodu celého systému Liskovskej jaskyne. Technické denníky z tohto pracoviska podrobne popisujú práce: neustále vŕtanie, vyťahovanie ton kameňov a sústavný prievan dopredu v severnej časti pôdorysu. Prievan v hĺbke -60 m nás stále ženie vpred. Práce by sme tu už možno dávno ukončili, ale na každej akcii sa objavil aspoň minimálny postup a pohľad dopredu. Dostali sme sa až na lokálne rozhranie vápencov a dolomitov a následný mohutný zlom vyúsťujúci do kompaktných, ale stále úzkych priestorov. Prerazili sme v závale zátku prievanu, čo úplne prekreslilo mapu letných prievanov. Môže to znamenať všeličo, no najpravdepodobnejšie to, že jaskyňa pred zrútením závalu prirodzene fungovala práve takto. Keďže sa pôdorysne nachádzame necelých 48 metrov od Camberovej sondy je dosť pravdepodobné, že sme v tomto silne skrasovatenom masíve už skutočne blízko. To či sa jaskyňa otvorí nám, alebo sa to podarí až naším nasledovníkom ukáže blízka budúcnosť.

Nad postupom treba vždy porozmýšlať a ku úspechu treba zvoliť ten jediný správny smer. Ak je človek príliš hlboko ponorený do rutiny, prestáva vidieť mnohé súvislosti a možnosti. Preto sme striedavo pracovali celý rok aj na dokumentácii a zameraní jaskýň roztrúsených po celom dolnom Liptove cez satelitný systém GPS. Takto už nemôže potom dôjsť k zámene, alebo duplicitnému výskumu.
Práve preto má naša výročná správa pri každej objavenej a preskúmanej jaskyni aj svoj zemepisný koordinát v databázovom systéme OSM. Pokračovali sme v podrobnom zameriavaní závrtov, porúch a iných krasových javov v masíve Piesočnej.

Komplexne sme zamerali aj masív:
Čebraťa nad Ružomberkom (objavená jaskyňa Čebratie oči),
Sidorova nad Vlkolíncom (objavená jaskyňa SS2),
Komornícku dolinu (objavené Komornícke okno) pod Salatínom v Nízkych Tatrách,
Sokol (objavené Čhočské okno a Chočský tunel),
Lúčanskú Maguru (objavená jaskyňa LM1 a 2) pod Veľkým Chočom,
Čierny vrch (objavená jaskyňa v Čiernom vrchu) pri Liptovskej Lúžnej v Nízkych Tatrách
Šiprúň (objavená jaskyňa v Šiprúni) a
Čierny kameň (objavená jaskyňa ČeKa 1 a 2) vo Veľkej Fatre.

Mnohé jaskyne sme preskúmali a zamerali potom, ako ich ľudia označili cez mobilné aplikácie do máp. Na základe fitness aplikácií zdieľanej služby Strava vidíme aj monitoring pohybu a bolo treba tieto dáta len správne spracovať. Pracovali sme takto aj na skvalitňovaní povrchových máp. Vyvrátili sme tak dlhé roky prezentovanú speleologickú fikciu, ze na povrchu je už všetko objavené a pre speleológa na povrchu nie je nič zaujímavé.
Databáza OSM a jej renderovaná mapa začala byť tak kvalitná, ze ju napríklad aj Štátna ochrana prírody zaradila medzi svoju hlavnú vrstvu objektov. Na svojom ústrednom mapovom portály maps.sopsr.sk sem vkladajú rôzne verejnosti prospešné dôležité environmentálne informácie.

V poslednom čase sa presadzuje myšlienka otvorených dát. Úrad geodézie, kartografie a katastra preto tento projekt po novom podporuje aj sprístupnením dát a to hlavne potokov, prameňov, vodopádov a iných kartografických údajov. Dokonca sú k dispozícii aj aktuálne podrobné ortofoto snímky, čo bolo ešte nedávno pre fiktívnu bezpečnosť krajiny takmer nemysliteľné. Zdroje sú doplnené digitálnymi údajmi katastra nehnuteľností, údajmi ZBGIS, registra adries, referenčnými geodetickými bodmi, rastrovými mapami z archívu, ako aj digitálnym modelom terénu s geografickými názvami. Všetky tieto údaje sú integrované do jedného celku, čo umožňuje používateľom získať komplexnejšie informácie o konkrétnom území a to nielen z pohľadu aktuálnych vlastníckych vzťahov, ale aj z hľadiska topografie.

Svet sa za posledné roky veľmi zmenil a to hlavne v spôsobe sprístupňovania informácií.
Práve tieto nazbierané informačné údaje nám nesmierne pomáhajú pri prieskume a umožňujú sa na výskumnú lokalitu pozerať tak, ako nikomu inému pred nami.

Niekedy dostávame otázky od zvedavých ludi, ktorí nad nami krútia hlavou:
Prečo roky skúmame niečo, čo pomôže až budúcim generáciám? Prečo pokračujeme na miestach, kde ostatní to už dávno vzdali? Prečo trávime hodiny tým, čo by možno moderná technika urobila za minútu? Prečo robíme prácu, ktorá väčšinu obyčajnej populácie nezaujíma? Prečo cestujeme do krajín do ktorých väčšina ľudí necestuje a objavuje neobjavené? Prečo? Pretože, keď máte v živote svoje ideály, čaká Vás úspešná cesta. Pretože, keď máte v živote svoje ideály – nemôžete inak…

Práve preto dúfame, že už budúci rok prinesieme ešte zaujímavejšie výsledky a naša skupina bude opäť najaktívnejšia v celej Slovenskej speleologickej spoločnosti.

Spísal predseda OS Ružomberok
Miroslav Jurečka